V piatok bolo rýchle rande aj s mini žúrkou-afterkou.
Každý takýto večer je iný. Vždy trocha risk. Akí ľudia sa zídu, či si sadnú, či budú fajn. Väčšinou je to jasné už v prvých chvíľach. Super je, že sa to stále lepší a lepší. Škála ľudí sa rozširuje a skvalitňuje priamo úmerne ustupujúcim predsudkom voči takýmto zoznámeniam. Tento piatok bol myslím jeden z príjemne vydarených večerov.
Ale o čom chcem písať.
Taký pekný príbeh sa nám stal a pritom veľmi symbolický pre to, čomu sa v LáskaTu venujeme. Erika šla pred rokom na koncert do KC Dunaj. Sedí tam samučká, čaká na Na VEC aj na priateľa. Pri vedľajšom stole zahliadne týpka. Tiež sám. Sympatický, jasné modré oči, z ktorých sála dobro. Pokukávajú jeden po druhom. Erika správne deformovaná kupliarstvom neotáľa, a prvá sa mu prihovorí. Mladý muž, polichotený, hneď aj povie, že veru je nezadaný. No a konverzácia ide ďalej, a pokračuje až dodnes. Z vedľa sediaceho neznámeho sa stal
Tento článok je pre všetkých NEZADANÝCH!
Mnohi z vás viete o mojom vrodenom tiku splietať ľudí dokopy. Nuž moja kupliarska duša už viac nedokáže nečinne počúvať ako všetky tie šumné, chytré, namakané kamarátky štebocú: "Kde sú všetci dobrí chlapi?" A ako všetci tí parádny muži vravia: "Kde sú všetky dobré baby??" Nuž ja vám poviem kde sú. Na mojom večierku LáskaTu!!
Táto fotka je pre mňa velmi symbolická z LáskaTu Rozkvitni žúrky. Vystihuje postoj mnohých mužov, aj to čo obnáša práca ''kupliara'' 
Poviem vám jej pribeh. Na žur dofičí auto. Vystúpia z neho dve fešandy. Krásne namaľované, oblečené, vyzdobené. Zahliadnem vodiča, je to muž na fotke. Pýtam sa: "On nepôjde?" Dievčatá odpovedajú, že nie a je to len ich nezadaný sused, ktorý ich doviezol..
